požiadavkám
Nároky na moderný automobilový
priemysel sa stále menia - motoristi
vyžadujú vysokú úroveň prevedenia
automobilov, ale súčasne chcú
aj vylepšenú spoľahlivosť, bezpečnosť,
vyšší komfort, efektívnu spotrebu,
štýlovosť, konkurenčnú cenu
a rastúce nároky z pohľadu životného
prostredia. Jestvuje skupina materiálov,
ktorá spľňa tieto neustále
rastúce a protichodné nároky, sú to
plasty. Kombinácia ich unikátnych
vlastností je kľúčom k zabezpečeniu
technologických inovácií s efektívnymi
nákladmi a požiadavkami
trvale udržateľného rozvoja.
Početné diskusie na európskej
úrovni ovplyvňujú dizajn automobilov,
od koncentrácie nežiadúcich
exhalátov pri prevádzke vozidiel až
po ukončenie životnosti. Je to výzva
pre všetky strany- legislatívcov,
výrobcov i spotrebiteľov- aby sa zabezpečilo,
že všetky aktivity budú
podriadené v synergii a pri každej
jazde s cieľom lepšej bezpečnosti
a ochrany životného prostredia.
Nároky na plasty možno vyjadriť
veľmi jednoducho; je to výrazné
zníženie hmotnosti, mnohostranné
a pružné technologické inovácie
spolu s dizajnérskou prijateľnosťou.
Automobiloví inžinieri vyžadujú
materiál, ktorý možno prispôsobiť
sofistikovanej estetike, bezpečnosti,
komfortu, efektívnej spotrebe,
inžinierskym nárokom na elektroniku
a efektívnu nákladovosť- plasty
spľňajú tieto nároky a umožňujú
projektantom a inžinierom ďaľšie
zdokonaľovanie. V roku 1997 sa
v automobilovom priemysle použilo
1,7 milióna ton plastov, čo predstavovalo
6 % celkovej spotreby plastov.
Ak to porovnáme z predchádzajúcimi
20 rokmi, nárast predstavuje
1,096 milióna ton, resp. 114 %, čo
predstavuje priemerný nárast o 30
kg, z pôvodných 70 na 100 kg.
Je potrebné poznamenať, že väčšinou
sa v AP používajú plastové
modifikácie upravovaného zloženia
(Kompoundy, Customized Solutions,
reaktorové modifikované
typy elastomérmi na báze EPDM,
atď.), s prihliadnutím na špecifické
aplikačné podmienky AP. (Napr.
typy KELTAN a KELBURON od
firmy SABIC zo Saudskej Arábie
a HIFAX od firmy BASSEL Polyolefins,
SRN, pokiaľ zvažujeme
aplikácie iba na báze polypropylénu.
Obdobné platí i pre ďaľšie
druhy plastov.
VÝROBA AUTOMOBILOV NA
SLOVENSKU
Slovenskú výrobu automobilov
reprezentuje Volkswagen Bratislava,
ktorý vyprodukoval okolo
235 000 vozidiel v roku 2002.
V roku 2005 zvýšil výrobu v slovenskom
závode na 340 000
vozidiel a plánuje zvýšiť v roku
2006 na 260-280 000 vozidiel.
S kvalifikovanou pracovnou silou
a priemernou mesačnou mzdou 415
USD sa Slovensko javí ako favorit
stredoeurópskych krajín pre zahraničné
spoločnosti, obzvlášť výrobcov
áut a ich súčiastok z pohľadu
umiestnenia prevádzok blízko ich
materského západného trhu a rýchlo
rastúceho východu.
Začiatkom tohoto roku francúzska
automobilka PSA Peugeot Citroën
rozhodla o ďalšom rozšírení výrobných
kapacít na západnom Slovensku,
kde by sa malo preinvestovať
700 miliónov Euro a ročne vyrábať
450 000 vozidiel. Tento zámer bol
umiestnený blízko Trnavy a od júla
2003 začala výstavba závodu. V súčasnosti
už začala overovacia výroba
na montážnych linkách a s ostrým
štartom sa počíta v lete 2006.
ODHAD SPOTREBY PLASTOV
Odhad spotreby plastov bol stanovený
na základe predpokladaného
rastu automobilovej produkcie
na Slovensku, čo je v súčasnosti
reprezentované Volkswagenom
Bratislava, od roku 2006 pribudne
PSA Peugeot Citroën v Trnave
a v roku 2007 KIA Žilina. Základom
pre výpočet bol predpokladaný
počet vyrobených vozidiel,
priemerná spotreba plastov 105
kg/vozidlo a priemerná cena
plastových výrobkov 125 Sk/kg.
Základné údaje sú prezentované b
v tabuľke.
CITROËN A KIA ŽILINA
Na Slovensku sme svedkami
masívnych investícií do satelitných
spracovateľských kapacít rozhodujúcich
európskych a ďalekovýchodných
výrobcov dielcov z plastov,
naviazaných na producentov
áut. Okrem veľkých dodávateľov
už pôsobiacich, alebo štartujúcich
svoju produkciu (Plastics Omnium,
Faurécia, Molex, Punch, Visteon
a ďaľších), prakticky každé dva
týždne médiá na Slovensku oznamujú
nové investície v oblasti satelitných
dodávateľov komponentov
typu kov, kov+plast, samotný plast,
prevažne obsadzujúcich vznikajúce
a rozširujúce sa priemyselné parky
v širšom okolí Bratislavy, Žiliny
a východného Slovenska
Automobilový priemysel už
dnes produkuje na Slovensku štvrtinu
HDP a perspektívne potrebuje 6
000 absolventov VŠ. Hlavný koordinátor
rozvoja AP na Slovensku pán
Uhrík predpokladá presun z výroby
do zodpovedajúceho sprievodného
výskumu a vývoja.
Otázka počtov a pripravenosti VŠ
vzdelaných ľudských zdrojov je
výsostne aktuálna a hrozí ich deficit.
V tejto súvislosti vyvstáva do popredia
optimalizácia štruktúry súčasného
VŠ vzdelávacieho systému.
Z hľadiska novovznikajúcich potrieb
je možné prezentovať súčasný
stav VŠ ako neuspokojivý. Niektoré
aspekty tohoto stavu sú špecifické
pre slovenské VŠ a niektoré
sú obecnejšej povahy a s veľkou
pravdepodobnosťou môžu rezonovať
aj v zahraničnom prostredí VŠ,
vrátane Českej republiky.
Pri podrobnejšej analýze tvarovej,
vzhľadovej, rozmerovej a funkčnej
náročnosti plastových dielcov pre
AP je možné konštatovať, že prevážna
väčšina (cca 90 %) dielcov
sa vyrába technológiou vstrekovania
a jeho modifikáciami. Aktivita
subdodávateľských slovenských
a zahraničných plastikárskych firiem,
dodávajúcich dielce a podzostavy
výstrekov z plastov sa v krátkom
čase premietne do akútnej potreby
prípravy stredoškolských a vysokoškolských
odborníkov pre „plastics
preocessing“ so zameraním prevažne
na „injection moulding“, prirodzene
s dobrými teoretickými základmi vo
väzbe na cyklus „materiál - technológia
(proces) - stroj - nástroj - dielec
- aplikácia (so spätnou väzbou na
celý načrtnutý cyklus), pričom každá
sekvencia cyklu tvorí dnes ucelený
vedecko-technický fenomén hodný
pozornosti, nie je ho však možné izolovane
vytrhnúť a prezentovať ako
celok.
„Plastics processing“ je úplne nová
technologická odbornosť výsostne
medziodborového typu, zahrňujúca
oblasti ako reológia nenewtonovských
kvapalín, polýmérna
chémia a fyzika, tepelné procesy,
teória dimenzovania a navrhovania
dielcov z plastov, vysokotlaká hydraulika,
meranie a regulácia, simulačné
procesy, tvorba a dimenzovanie
nástrojov a periférií, robotika,
štatistická kontrola kontinuálnych
a diskontinuálnych procesov, teória
vzniku procesných vád dielcov
z plastov a ich eliminácia a ďalšie,
všetko pri výraznej akcelerácii tejto
odbornosti do nového technologického
fenoménu, produkujúceho
dielce z plastov s vysokou pridanou
hodnotou. .
JOZEF HORVÁTH, ANTONÍN NÁPLAVA,