Aktivity podporujúce automobilový priemysel, inovácie a tvorivosť

Pre strednú a východnú Európu sa automobilový priemysel stal kľúčovým odvetvím, ktorý výrazne ovplyvňuje mnohé ďalšie sektory, ako napr. elektronika, ICT, výskum materiálov, obnoviteľné zdroje energie a iné. V EU sa považuje za hybnú silu rozvoja, či už ide o exportné aktivity, zvyšovanie zamestnanosti, ale aj oblasti výskumu a vývoja. Stal sa globálnym priemyslom, ktorý musí reagovať na globálne výzvy. Automobilové spoločnosti stále intenzívnejšie vedú diskusie o ochrane životného prostredia, pričom sa do nich zapájajú aj vlády jednotlivých krajín sveta. Klimatické zmeny, znižovanie prírodných zdrojov, energetická bezpečnosť sú aspekty, ktoré výrazne ovplyvňujú technologické zmeny v celej doprave vo svete. Globálnym zmenám a výzvam v automobilovom priemysle musí čeliť aj stredná a východná Európa. Ak si zoberieme do úvahy príklad krajín V4, tak tie patria k tým, kde v posledných rokoch výrazne stúpol počet výrobných a montážnych závodov automobiliek, ale aj globálnych dodávateľských podnikov. Podľa Európskej asociácie automobilových výrobcov (ACEA) bolo v roku 2003 v krajinách V4 spolu 8 automobilových fabrík a o 7 rokov neskôr (máj 2010) je to už 36! Tento výrazný nárast etablovania sa automobiliek v krajinách V4 bol spôsobený viacerými faktormi, napr. lacná a relatívne vysoko vzdelaná pracovná sila, dobré skúsenosti v oblasti strojárstva, štátna podpora investičných zámerov, rozvoj trhov strednej a východnej Európy, prijateľné logistické prepojenia atď. Rozmach automobilového priemyslu je značný, avšak rýchle napredovanie a rozvoj si vyžaduje zavedenie mnohých zmien. Musia sa hľadať cesty, ako zladiť a zefektívniť dodávateľskú štruktúru, ako podporiť rozvoj zamestnancov, ako nastaviť spoluprácu s univerzitami, ako podporiť inovačné aktivity, ako sa zapojiť do sieťovania a hľadania efektívnych foriem spolupráce a financovania podporných projektov pre inovatívny biznis apod. Európsky automobilový priemysel podporuje 12,6 mil. pracovných miest (priamych i nepriamych spolu), pričom viac ako 2,3 mil. ľudí je zamestnaných priamo v ňom. Ďalšie vybrané charakteristiky EU automobilového priemyslu podľa ACEA sú: EU27 – 25,5% podiel na svetovej výrobe automobilov, 2009, Európa je najväčší producent automobilov, viac ako 20 mld. EUR/rok sa investuje do R&D, viac ako 70 mld. EUR/rok tvorí export. Štruktúra automobilového priemyslu v strednej a východnej Európe je v súčasnosti veľmi rozmanitá najmä z hľadiska: ? rôznych firemných kultúr svetových výrobcov automobilov, globálnych dodávateľských firiem, ktoré sa etablovali v blízkosti automobilových závodov, ? prispôsobovania sa podmienkam, ktoré sa týkajú lokálnych firiem, ? pružnej reakcie univerzít a výskumno- vývojových inštitúcií na požiadavky priemyslu,? vznikajúcich nových inštitúcií v podobe klastrov a sietí a ich začlenenia sa do pôsobenia v automobilovom priemysle Jedným príkladov klastrových iniciatív na Slovensku, ale aj v strednej a východnej Európe sú projekty riešené na medzinárodnej úrovni s cieľom vytvárania európskych sietí a klastrov, spoločných projektových, výskumnovývojových aktivít firiem, univerzít, výskumno- vývojových inštitúcií, regionálnych a vládnych agentúr, miest a združení apod. Cieľom takýchto projektov je podporovať zdieľanie poznatkov a prenos dobrých praktík na medzinárodnej úrovni s dôrazom na podporu inovácií, inovačného myslenia a vytvárania politík na podporu budovania znalostnej spoločnosti. Automobilový klaster – západné Slovensko, ktorý má sídlo v Trnave - je jedným z príkladov projektovo orientovaného klastra s filozofiou budovania systematickej podpory inovácií a vzdelávania pre automobilové a dodávateľské podniky, výskumno-vývojové inštitúcie, univerzity atď. S využitím techník projektového riadenia, manažmentu medzinárodných multikultúrnych tímov a projektového sieťovania sa realizuje v súčasnosti projekt s názvom AutoNet (Transnational Automotive Network in Central Europe). Projekt je implementovaný v rámci programu Central Europe a kofinancovaný zo zdrojov ERDF. Hlavný dôraz projektu je na podporu inovácií v automobilovom priemysle s účasťou 9 projektových partnerov zo 7 európskych krajín (PL, GE, IT, CZ, HU, SLO, SK). Hlavné ciele projektu sú: ? vývoj nových služieb a politík pre podporu inovácií a transferu technológií, ? zlepšenie regionálnych služieb podporujúcich inovácie v automobilovom priemysle a zdieľanie existujúcich služieb a politík pre inovácie v rámci kľúčových automobilových hráčov v strednej a východnej Európe, ? podporiť transnacionálnu kooperáciu identifikovaním a prepojením relevantných hráčov a podporiť podpisovanie kooperačných dohôd medzi inštitúciami, ? motivovať k efektívnejšej spolupráci v rámci inovačného trojuholníka – univerzity, výskumno-vývojové inštitúcie – malé a stredné podniky – vlády, ? vytvárať povedomie o potrebe politík pre podporu inovácií na rôznych stupňoch pomocou spolupráce s inými relevantnými automobilovými sieťami (napr. EASN – European Automotive Strategy Network) a s relevatnými tvorcami politík na regionálnej, národnej alebo európskej úrovni. Špecifickým cieľom projektu je vytvoriť permanentnú sieť pre inštitúcie podporujúce rozvoj automobilového priemyslu v regiónoch strednej a východnej Európy. Snahou je vytvoriť funkčnú sieť, ktorá napomôže budovaniu inovačných kapacít v daných regiónoch v spolupráci s podporou priemyselných hráčov. Pomocou vzájomnej tesnej spolupráce a komunikácie projektových partnerov sa vytvorí vhodné prostredie pre prepájanie a sieťovanie organizácií, inštitúcií a iných subjektov najmä pomocou príležitostí cez spoločné B2B mítingy, diskusie, medzinárodné stretnutia, webové aplikácie apod. Automobilový klaster – západné Slovensko úspešne pracuje aj na ďalších projektoch, ktoré nadväzujú na projekt AutoNet. Iným projektom, ktorý je akýmsi pomyselným prvoúrovňovým stupienkom projektu AutoNet je projekt s názvom AUTOCLUSTERS. V tomto projekte ide o vytvorenie automobilovej inovatívnej siete, tvorenej organizáciami, firmami, výskumno-vývojovými inštitúciami a univerzitami, ktoré pôsobia v juhovýchodnej Európe, čo je aj zároveň európsky program, v ktorom sa projekt realizuje. Jednou zo zaujímavostí tohto projektu je implementácia malého pilotného inovatívneho subprojektu, ktorý je zameraný na analýzu elektroinfraštruktúry pre elektrické vozidlá (E-Mobility Infrastructure). Príprava infraštruktúry z hľadiska fyzickej a vedeckej realizácie je nesmierne dôležitá pre blízku budúcnosť v nadväznosti na rýchlo sa rozvíjajúce iniciatívy automobilových podnikov v oblasti zelených automobilov (green cars). Iniciatíva tohto pilotného subprojektu je preto silne orientovaná na analýzu súčasných možností, zvyšovanie povedomia o energeticky úsporných a čistých automobiloch a iniciovanie aktivít smerom k vládnym a regionálnym aktivitám v environmentálnej oblasti. Niektoré rozvojové aktivity v oblasti vývoja automobilov riešia aj univerzitné pracoviská, fakulty a centrá na Slovensku. Ako príklad uvediem pracovisko Inovačné centrum automobilovej výroby na Strojníckej fakulte TU v Košiciach, ktoré sa systematicky venuje aplikácii metód a techník vývoja prototypov automobilov, ich navrhovania a konštruovania. Vývojový tím pod vedením prof. Ing. Milana Kováča, DrSc., riaditeľa Ústavu technológií a manažmentu na Strojníckej fakulte TU v Košiciach postavil dizajnérsky prototyp univerzitného automobilu. Prototyp je ukážkou zvládnutia vývojových prác na Technickej univerzite v Košiciach s dôrazom na techniky Product Design and Development a na štíhle a inovačné princípy (Lean and Innovation Principles). Vývojovej fáze prototypu automobilu predchádzali práce na vybudovaní laboratórnych priestorov. Budovanie laboratórnych priestorov bolo v rokoch 2005 až 2007 podporené medzinárodným projektom v rámci programu Európskeho sociálneho fondu Inicaitívy spoločenstva EQUAL. Tento projekt položil pevnejšie základy cielenej orientácie Inovačného centra automobilovej výroby, a to so zameraním na vývoj a prototyping výrobkov pre automobilový priemysel, projektovanie laboratórnych priestorov a centier, aplikáciu štíhlych a inovačných princípov v laboratórnych priestoroch, využívanie filozofie neustáleho zlepšovania Kaizen, vzdelávanie v študijnom programe Automobilová výroba na Strojníckej fakulte TU v Košiciach a vývoj učebných a tréningových materiálov apod. Vývoj dizajnérskeho prototypu automobilu bol zároveň aplikáciou vzdelávacích metód a techník ako sú: Learning by Doing, Visual Learning, Laboratory Training. Zo skúseností a samotnej realizácie celého vývojového procesu sa ukázalo, že práve tieto formy vzdelávania patria k najefektívnejším spôsobom výučby a motivácie študentov. Vývojom a fyzickou realizáciou prototypového vozidla sa zaoberali viaceré malé tímy zložené z diplomantov, doktorandov, vedeckých pracovníkov, vysokoškolských učiteľov a technického personálu. Automobilový priemysel v strednej a východnej Európe sa musí adaptovať novým rýchle sa meniacim podmienkam. Priame zahraničné investície sú jedným z hlavných zdrojov nových sofistikovaných technológií v krajinách V4 najmä v automobilovom priemysle. Význam a dôležitosť preto narastá aj s vysokou potrebou neustáleho zlepšovania a vzdelávania zamestnancov a rozvoja talentov. Práve rozvoj ľudí, podpora ich kreativity, inovačného myslenia môžu byť silnou konkurenčnou výhodou mnohých krajín. Štruktúra globálneho automobilového priemyslu sa výrazne mení a naďalej bude prechádzať zmenami najmä vplyvom klimatických zmien, nových očakávaní a prianí zákazníkov, nových potrieb na lokálnych a regionálnych trhoch, zvyšovania bezpečnosti a sociálnej zodpovednosti, potreby vývoja nových a ľahkých materiálov, nových ekonomík sveta (krajiny zoskupenia BRIC), rastúcej požiadavky na tzv. green cars a s tým súvisiace zmeny vo výrobných a montážnych procesoch, projektovaní nových výrobkov, modulov, systémov automobilov atď. Výzvou pre strednú a východnú Európu je preto udržať krok s vyspelými štátmi sveta a hľadať cesty spolupráce, projektového sieťovania a využívania vlastných lokálnych výskumno-vývojových a inovačných kapacít. Najdôležitejším krokom v manažmente zmien bude pravdepodobne rozvoj ľudských zdrojov vo forme vzdelávania, tréningov, rešpektu jeden voči druhému, vzájomnej dôvery a vysokej motivácie pracovníkov. Ing. Vladimír Švač, PhD., výskumný pracovník, Strojnícka fakulta, TU Košice